Ja nikdy nepovažujem sobotný workshop za zahodený čas. Aj keď niekedy v rámci práce len počúvam, pretože ako organizátor sa venujem iným činnostiam a prenechávam prednášanie odborníkom. Alebo sa len rozprávam. No vždy mi to prinesie niečo nové. Nové vedomosti, kontakty, názory. A mne osobne aj zaujímavé pozorovania. Napríklad keď sa moji zákazníci rok po roku vracajú a vidím ich samotný vývoj a tak isto aj vývoj ich rastlín.

Samozrejme vždy sa nájdu oponenti, ktorí majú iný názor, veď o tom je život. Inak by sa ľudstvo neposúvalo vo vývoji a ani Einstein by nebol Einsteinom. Treba sa však na to dívať z dlhodobého hľadiska. Veď predsa o tom je aj bonsajistika. O trpezlivosti a vývoji stromov. O našej schopnosti sa zdokonaľovať.

Predstavte si napríklad, že máte dva stromy, ktoré sú úplne rovnaké. (sme v čisto teoretickej rovine ). Na jednom človek pracuje sám a na druhom pod vedením skúsenejšieho človeka. Prvý bude rásť tak či tak, a bude strihaný a hnojený a presádzaný ale budú na ňom chyby, ktoré sa prejavia rokmi. Povedzme zle zahojená rana, alebo nízko zapestovaná koruna, alebo zlé rozloženie konárov. Tieto chyby si uvedomíme a poučíme sa z nich, no bude nám trvať dlhšie kým strom dostaneme do takého tvaru ako chceme. V druhom prípade nám poradia, čo by sme mali robiť a je to na nás či tak urobíme a poslúchneme. Predídeme tak zdĺhavému procesu nápravy zlých zásahov, ale zároveň sa nenaučíme na vlastných chybách, čo vedie k špekuláciám, či sme to predsa len nemali urobiť inak. Samozrejme je tu aj estetické oko každého človeka. A to sa samozrejme odlišuje. “Desať ľudí, desať chutí”

Ale ako v celom svete, aj tu fungujú určité pravidlá, nemenné, zákony prírody, estetické princípy, princípy logiky. Tvarovanie bonsajov vychádza z určitej kultúry, je samozrejme odpozorované z prírody a smeruje k tomu aby sme z geneticky naprogramovaného stromu či kra vytvorili kópiu ale menších rozmerov. Jednoducho strom má vrchol koruny, vetvy sa ťahajú za slnkom, listy otáčajú za svetlom, silný púčik bude pučať skôr.