Čína a Japonsko sú krajiny známe svojou láskou k prírode. Život v týchto krajinách je denne prepojený s prírodou, pretože stromy a kvetiny majú svoju symboliku. Symbolizujú ročné obdobia : pivonka – jar, lotos – leto, chryzanthéma – jeseň a slivka – zimu. A taktiež každý mesiac v roku má svoju rastlinu.

V Číne sa okolo chrámov sadili ihličnany, o ktorých sa verilo, že v nich sídlia bohovia a ľudia sa aj v najväčšej núdzi o palivo neodvážili ich vyrúbať. Rastliny tvorili hlavnú súčasť východoázijského umeleckého dekorovania a boli nevyčerpateľným zdrojom literárnej inšpirácie.

Maliari a pestovatelia bonsajov mali najradšej borovice, bambus, slivku, vrbu, sakuru (čerešňa) a javor.

Borovica

Patrí medzi najpoužívanejšie a najstaršie rastliny používané na tvorbu bonsajov. Je symbolom dlhovekosti, lebo je zelená počas celého roka. Je spájaná so vznešenosťou ducha a patrí medzi mimoriadne rastliny. Borovica je výrazom mužského princípu jang a vitálnej sily čchi a tým súčasne aj najhlbšieho zdroja ľudského ducha.

Borovica bola spájaná s predstavou vzdelanca, ktorý sa prechádza vo voľnom, splývajúcom rúchu a bambusovou tyčou v ruke v horách a je úplne vyrovnaný, pretože veľa videl a zažil a veľa vie, ale mlčí, rovnako ako borovica. Preto sa aj bonsajisti v Japonsku a Číne snažili tvarovať borovicu ako mnohovekú.

Nerozlučným druhom borovice bol v Číne a Japonsku cypruštek. Sú pre neho charakteristické rozoklané kmene a k zemi smerujúce vetvy. Vyjadruje to postoj starého človeka, ktorý rezignuje voči mladosti. Spolu so slivkou a bambusom tvorila borovica trojicu priateľov zimy. V dobe novoročných siatkov bol pohľad na nich výzvou k optimizmu a životnej vytrvalosti, s ktorou musia tieto rastliny čeliť chladnému počasiu.

Slivka

Slivka je symbolom zimy a tým aj symbolom poslednej fáze životného cyklu. Súčasne je aj predzvesťou jari, nového života a nádeje. Snúbi sa v nej sila borovice a čistoty bambusu. Krásne kontrastuje svojimi starými pokrútenými vetvami s ich drsnou tmavou borkou a krehkými vetvičkami s jemnou vôňou. Slika symbolizuje nepoškvrnenosť charakteru, podobnému priezračnému vzduchu chladného zimného rána. Je spájaná s myšlienkou vznešenosti pretože na starom kmeni zdanlivo mrtvom vyrašia nové jemné kvietky. Je zároveň symbolom ženskej krásy a cnosti a dievčatám vo východnej Ázii sa od mala vštepovalo aby boli čisté a vznešené ako kvet slivky a aby sa rovnako ako tento strom naučili odolávať nepriazni osudu.

Bambus

Bambus predstavuje kultivovanosť a vzdelanosť. Spolu s orchideou, slivkou a chryzantémou symbolizuje vlastnosti dokonalého muža – jeho múdrosť, vynikajúci charakter, príjemnú osobnosť. Číňanov a Japoncov priťahovala jednoduchá elegancia bambusu, ktorý sa jednoducho stvárňoval ťahmi čierneho, miestami šedého tušu na bielom papieri. Starý bambus s dlhými vetvami, ktoré statočne odrážajú nápor chladu a snehu, pôsobí dojmom, akoby chránil svoje najväčšie poklady, ktoré sú ukryté, za pohody i nepohody, počas dažďa, či snehu, či mesačného svitu v jeho dutom kmeni. Miniaturné záhrady z bambusov patria medzi najelegantnejšie bonsaje. Ich svieža zelená farba v horúcom lete ochlazuje, na jeseň šum lístia vyvoláva melancholickú náladu, v zime zelená farba poskytuje radosť a na jar pekne kontrastujú nové sviežo zelené lístky s tmavozeleným kmeňom.

Vŕba

Vŕba patrí medzi najobľúbenejšie jarné bonsaje pre svoju sviežu farbu listov. Je odpradávna ženským stromom. Povrávalo sa, že pohľad na jej ovísajúce vetvy pri akomkoľvek sebemenšom náznaku vetra obmekčí aj to najtvrdšie mužské srdce. Vŕba je pre svoju životaschopnosť považovaná za strom, ktorý prináša šťastie. Slúžila ako ochrana proti zlým duchom. Sadila sa pri domoch aby sa rodina rozrastala ako tento strom, nemohla sa však sadiť k ženským izbám, lebo zároveň bola symbolom ženskej rozmarnosti. Bola tiež spájaná s dažďom a pohľad na vŕbu v daždi a vetre evokoval atmosféru nehy, dojímavej slabosti a melanchólie.

Javor

Je to najrozšírenejší strom používaný na bonsaje. Je symbolom jesene. Veľmi veľa druhov mení na jeseň farbu lístia na červeno. Listnaté stromy sa vo východnej Ázii pokladajú vo všeobecnosti za elegantnejšie než ihličnaté, práve preto lebo sa ich vzhľad počas roka mení v súlade s ročnými obdobiami a v každej tejto fáze majú svoj pôvab. Na jar sú obsypané pupeňmi, v lete majú bohaté olistenie, ktoré sa na jeseň sfarbuje a v zime po opade listov sa môže plne oceniť tvar kmeňa.

Sakura

Máločo sa v očiach Japoncov vyrovná kráse miniatúrnej sakury obsypanej ružovými kvetmi. Je to kvetina kvetín. Jej tvarovanie je však tažšie a doba kvitnutia krátka, o to viac si však Japonci cenia jej krásu. Sakury sa vysadzovali do záhrad a v dobe ich kvitnutia sa konali slávnosti, ktoré mali pripomínať príchod jari. Sú tiež symbolom ženského pôvabu a jedným z najobľúbenejších motívov dekorovania.